Zmeny na dynamickom trhu turizmu v posledných rokoch priniesli aj fakt, že konkurenčnou jednotkou už dávno nie je samotný hotel, penzión alebo aquapark, ale práve väčší celok – tzv. cieľové miesto pre návštevníka, inak tiež turistická destinácia.
Význam cestovného ruchu je na Slovensku dlhodobo podceňovaný. Málokto vníma turizmus ako priemyselné odvetvie generujúce výrazný zdroj príjmov predovšetkým v priemyselne zaostalejších, ale prírodne a kultúrne bohatých regiónoch/lokalitách. Slovensko za svojou konkurenciou dnes zaostáva hlavne v systémových riešeniach (podporujúcich napríklad podnikanie v odvetví, budovanie riadiacich organizácií CR v destináciách, inovácie, riadenie a certifikáciu kvality či budovanie značky), v spolupráci subjektov, profesionalite a kvalite služieb, návštevníckom servise ako systéme starostlivosti o zákazníka, v inováciách a vzdelávaní. Málo sa v rozvoji produktu či marketingu destinácií berú do úvahy súčasné trendy cestovného ruchu.
Medzi odborníkmi existuje zhoda, že destinačný manažment – riadenie destinácie, je v medzinárodnom meradle jediným spôsobom, ako sa presadiť a byť dlhodobo konkurencieschopný. Región s turistickým potenciálom sa stáva destináciou, keď sa stane strategicky manažovateľnou jednotkou; sociálnym systémom, ktorý sa vedome, cielene a plánovite rozvíja, aby vhodnými stratégiami a partnerstvami zhodnotil svoj potenciál. Destinačný manažment spúšťa procesy, ktoré vedú k novým hospodárskym zoskupeniam s vlastnou dynamikou av území a multiplikačným efektom v hospodárstve územia.
V skutočnosti destinačný manažment spočíva najmä a najviac v koordinácii existujúcich individuálnych aj spoločných rozvojových alebo marketingových aktivít v destinácii, reflektovaní na existujúce príležitosti a v aktívnom iniciovaní vzniku nových príležitostí pre vylepšenie alebo udržanie konkurenčnej výhody destinácie. Pre zabezpečenie takejto koorinácie vznikajú oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, klastre a iné zoskupenia, ktorých hlavnou náplňou býva rozvoj cestovného ruchu v území (rozširovanie spoločnej infraštruktúry, spoločný marketing a komunikácia, návrhy balíčkov a produktov pre jednotlivé segmenty cestovného ruchu, zľavové karty, regionálne značky kvality, propagačné predmety a podobne). Tieto organizácie však nedokážu zabezpečiť to, za čo je zodpovedný každý podnikateľský subjekt sám, a tým je zážitok a celková spokojnosť návštevníka. Spokojnosť návštevníka s ponúkanou službou si musí zaslúžiť každý sám a „na vlastné triko.“
Podstatou a determinujúcou črtou destinačného manažmentu je koordinácia aktivít viacerých rôznorodých subjektov pôsobiach v oblasti cestovného ruchu v určitom teritóriu. Významným rozdielom v porovnaní s podnikovým manažmentom spočíva najmä v možnosti (v mnohých prípadoch dokonca v nevyhnutnosti) spolupráce v rámci destinácie vzájomne si konkurujúcich subjektov.
Zahraničné regióny využívajú už roky destinačný manažment na uplatňovanie destinačného marketingu. Na Slovensku je tento pojem (a hlavne jeho uplatňovanie) častokrát stále neznámy. V posledných rokoch sa situácia mení k lepšiemu, opodstatnenosť organizácií rozvoja cestovného ruchu je oprávnená a detailne merateľná, no napriek tomu pretrváva nedôverčivý až negatívny pohľad na túto problematiku v regiónoch.
