SÚŤAŽ – Najkrajšia fotografia z územia MAS 2020

Dovoľujeme si dať Vám do pozornosti 10. ročník súťaže o najkrajšiu fotografiu z územia MAS, ktorú vyhlasuje Národná sieť rozvoja vidieka SR pre miestne akčné skupiny. Využite príležitosť prezentovať krásy prírody nášho regiónu, inšpiratívnych ľudí a ich život na vidieku, ľudové zvyky a tradície, ako i miestne pozoruhodnosti.

Informujte o tejto možnosti každého, kto rád fotí.

Súťažné kategórie, do ktorých môžete Vaše fotky posielať, sú: 

  1. Naša príroda
  2. Naši ľudia
  3. Naše tradície
  4. Naša budúcnosť
  5. Naše “naj”
  6. Život v našej MAS
  7. Naše kroje

Súťažné fotografie z okresov Dolný Kubín a Tvrdošín zašlite na e-mailovú adresu: moravcik@masorava.sk do pondelka 1.6.2020, aby sme stihli Vaše fotografie do tejto súťaže zaregistrovať.

K fotografii je potrebné uviesť:

  1. kategóriu a názov fotografie (max. 50 znakov, na výber je 7 vyššie uvedených kategórií)
  2. popis k fotografii (max. 200 znakov)
  3. meno autora

Hlasovanie o víťazoch v jednotlivých kategóriách bude prebiehať na facebookovom profile Národnej siete rozvoja vidieka mesiac od zverejnenia (jún – júl 2020).

Najväčšie chyby destinačného manažmentu na Slovensku? Organizácia robí za mňa a konkurencia je môj nepriateľ

Zmeny na dynamickom trhu turizmu v posledných rokoch priniesli aj fakt, že konkurenčnou jednotkou už dávno nie je samotný hotel, penzión alebo aquapark, ale práve väčší celok – tzv. cieľové miesto pre návštevníka, inak tiež turistická destinácia.

Význam cestovného ruchu je na Slovensku dlhodobo podceňovaný. Málokto vníma turizmus ako priemyselné odvetvie generujúce výrazný zdroj príjmov predovšetkým v priemyselne zaostalejších, ale prírodne a kultúrne bohatých regiónoch/lokalitách. Slovensko za svojou konkurenciou dnes zaostáva hlavne v systémových riešeniach (podporujúcich napríklad podnikanie v odvetví, budovanie riadiacich organizácií CR v destináciách, inovácie, riadenie a certifikáciu kvality či budovanie značky), v spolupráci subjektov, profesionalite a kvalite služieb, návštevníckom servise ako systéme starostlivosti o zákazníka, v inováciách a vzdelávaní. Málo sa v rozvoji produktu či marketingu destinácií berú do úvahy súčasné trendy cestovného ruchu.

Medzi odborníkmi existuje zhoda, že destinačný manažment – riadenie destinácie, je v medzinárodnom meradle jediným spôsobom, ako sa presadiť a byť dlhodobo konkurencieschopný. Región s turistickým potenciálom sa stáva destináciou, keď sa stane strategicky manažovateľnou jednotkou; sociálnym systémom, ktorý sa vedome, cielene a plánovite rozvíja, aby vhodnými stratégiami a partnerstvami zhodnotil svoj potenciál. Destinačný manažment spúšťa procesy, ktoré vedú k novým hospodárskym zoskupeniam s vlastnou dynamikou av území a multiplikačným efektom v hospodárstve územia.

V skutočnosti destinačný manažment spočíva najmä a najviac v koordinácii existujúcich individuálnych aj spoločných rozvojových alebo marketingových aktivít v destinácii, reflektovaní na existujúce príležitosti a v aktívnom iniciovaní vzniku nových príležitostí pre vylepšenie alebo udržanie konkurenčnej výhody destinácie. Pre zabezpečenie takejto koorinácie vznikajú oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, klastre a iné zoskupenia, ktorých hlavnou náplňou býva rozvoj cestovného ruchu v území (rozširovanie spoločnej infraštruktúry, spoločný marketing a komunikácia, návrhy balíčkov a produktov pre jednotlivé segmenty cestovného ruchu, zľavové karty, regionálne značky kvality, propagačné predmety a podobne). Tieto organizácie však nedokážu zabezpečiť to, za čo je zodpovedný každý podnikateľský subjekt sám, a tým je zážitok a celková spokojnosť návštevníka. Spokojnosť návštevníka s ponúkanou službou si musí zaslúžiť každý sám a „na vlastné triko.“

Podstatou a determinujúcou črtou destinačného manažmentu je koordinácia aktivít viacerých rôznorodých subjektov pôsobiach v oblasti cestovného ruchu v určitom teritóriu. Významným rozdielom v porovnaní s podnikovým manažmentom spočíva najmä v možnosti (v mnohých prípadoch dokonca v nevyhnutnosti) spolupráce v rámci destinácie vzájomne si konkurujúcich subjektov.

Zahraničné regióny využívajú už roky destinačný manažment na uplatňovanie destinačného marketingu. Na Slovensku je tento pojem (a hlavne jeho uplatňovanie) častokrát stále neznámy. V posledných rokoch sa situácia mení k lepšiemu, opodstatnenosť organizácií rozvoja cestovného ruchu je oprávnená a detailne merateľná, no napriek tomu pretrváva nedôverčivý až negatívny pohľad na túto problematiku v regiónoch.

Trstená 2018 – Budúcnosť pre Európu

V dňoch 08.11.2018 – 10.11.2018 sa v meste Trstená (Slovenská republika) realizoval medzinárodný projekt “Trstená 2018 – Budúcnosť pre Európu”. Tento projekt je spolufinancovaný programom Európskej únie Európa pre občanov.

Viac o realizovanom projekte si môžete prečítať v priloženom template: info_template

Prezentácia mikroprojektu Po Orave s mobilom na Rádiu Kraków

Dňa 2.9.2018 (nedeľa) bola v rozhlasovej relácii „PRAMEŇ“ Rádia Kraków, ktorá je určená pre poslucháčov slovenskej menšiny žijúcej, pracujúcej alebo študujúcej v Poľsku odvysielaná reportáž o realizovanom mikroprojekte Po Orave s mobilom/Po Orawie z telefonem. Reportér Peter Luha sa pýtal a Tomáš Moravčík odpovedal na jeho zvedavé otázky.

Ako mu to išlo? To sa dozviete na tomto linku.

Príjemné počúvanie.

MAS Orava vyvinula unikátnu turistickú mobilnú aplikáciu

Vďaka realizovanému mikroprojektu Po Orave s mobilom/Po Orawie z telefonem sa združeniu MAS Orava, o.z. a jeho partnerovi Stowarzyszeniu Rozwoju Orawy podarilo vyvinúť unikátnu mobilnú aplikáciu venovanú rozvoju turistiky slovenskej a poľskej Oravy. Oficiálne bola predstavená dňa 29.5.2018 v Dlhej nad Oravou počas záverečnej konferencie mikroprojektu.

Aplikácia ponúka nadšencom turistiky viac ako 90 detailne zmapovaných (pomocou GPS lokalizátorov) turistických trás, náučných chodníkov, cyklotrás a bežkárskych trás prehľadne zoradených podľa jednotlivých kategórií. Okrem toho sa v nej nachádzajú aktuálne informácie o podujatiach na Orave a možnostiach trávenia voľného času protredníctvom spoznávania prírodného a kultúrneho bohatstva regiónu.

Okrem aplikácie MAS Orava turistom pripravila aj webstránku mikroprojektu, kde nájdu uvedené trasy a články v slovenskom a poľskom jazyku. Táto je venovaná tým, ktorí nevlastnia smartphony, no radi by našli inšpiráciu na potulky oravskou prírodou.

Samozrejmosťou je možnosť využiť aplikáciu a webstránku aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením.

Majitelia iPhonov si môžu aplikáciu stiahnuť TU a pre užívateľov androidov je aplikácia k dispozícii TU.


Oravský hrad navštívilo takmer 200 000 návštevníkov

Návštevnosť dominanty Oravy rastie, ale do rekordu z roku 2008 ešte stále chýba takmer 50-tisíc ľudí. Oravské múzeum tvorí deväť zaujímavých objektov. V roku 2017 všetky expozície múzea navštívilo 268 228 turistov, čo je nárast o viac ako 10 % oproti roku 2016. Tradične najlepšie si viedol Oravský hrad. Prilákal až 193 196 návštevníkov, viac o takmer šesť %.

Hrad je najzaujímavejší

Najväčší záujem o hrad je cez letné prázdniny. Počas dvoch mesiacov prešla jeho bránou takmer polovica návštevníkov celého roka, pričom priemerne ich denne bolo 1535. Najsilnejším mesiacom sa stal august s 49-tisícmi turistami. Denný priemer počas celého roka dosiahol 785 návštevníkov. Najviac, až 2682, prišlo na Deň v stredoveku.

Z troch možných okruhov si 77 percent vybralo základný. Veľký okruh zvolilo 20 percent, malému dali prednosť len tri percentá.

„Každý rok sa snažíme priniesť niečo nové, aby sme prilákali nielen nových návštevníkov, ktorí na hrade ešte neboli, ale aby sa k nám vrátili aj tí, ktorí u nás už boli,“ povedala riaditeľka múzea Mária Jagnešáková. Preto do kalendára podujatí pribudli Svadby rodu Thurzo, Hradný mumraj, Ruky rezbára, Deň radosti, Večer klasikov, Adventný koncert. Zaujímavou akciou bolo finále IQ olympiády najtalentovanejších detí z celého Slovenska.

Prvé miesto v návštevnosti podľa národnosti patrí domácim s takmer 85 percentami. Nasledujú Poliaci (7,82), Česi (3,38), Maďari (1,57) Rusi (0,49). Prišli aj hostia z Fínska, Dánska, Španielska, Francúzska či exotickejšieho Japonska, Izraela, Kanady.

„Tento rok pripravujeme otvorenie úplne novej expozície Rašeliniská vrchoviskové a obnovu fary na hrade,“ dodala riaditeľka.

Ďalšie zaujímavé čísla

Návštevníci neobchádzali ani ďalšie expozície Oravského múzea. Ťahákom Oravskej lesnej železnice v Oravskej Lesnej bola parná lokomotíva Gontkuľák. Aj vďaka nemu na železničku prišlo takmer 40-tisíc návštevníkov. Najväčší úspech žal Rozprávkový vláčik s 2068 ľuďmi na svojej palube.

Aj táto akcia prispela k tomu, že od otvorenia železnice v máji 2008 sa návštevnosť zvýšila o 62 percent.
V skanzene v Zuberci otvorili v kópii Zemianskej kúrie z Vyšného Kubína novú expozíciu Oravské zemianstvo. Pozrelo si ju 11 260 ľudí.

Literárna expozícia P. O. Hviezdoslava s 7375 návštevníkmi, Čaplovičova knižnica (3130) a Florinov dom (1398) v Dolnom Kubíne, dom Martina Kukučína v Jasenovej (6189), expozícia Mila Urbana (2696) a Hviezdoslavova hájovňa (3395) na Slanej vode v Oravskej Polhore spoločne s hradom a železnicou patria medzi jedinečné historické skvosty Oravského múzea.

Zdroj: https://myorava.sme.sk/c/20747464/do-komnat-voslo-takmer-200-tisic-ludi-cim-oravsky-hrad-zaujal.html#ixzz55ZKhwKjK