Oznam o plánovanom ukončení výzvy IROP

dovoľujeme si vás informovať, že MAS Orava, o. z. plánuje ukončiť výzvu č. IROP-CLLD-Q570-512-001 z dôvodu blížiaceho sa vyčerpania alokácie finančných prostriedkov. Dopyt predložených ŽoPr dosiahol indikatívnu alokáciu stanovenú pre uvedenú výzvu. Výzva bude ukončená ku koncu hodnotiaceho kola 16.4.2020.

Najväčšie chyby destinačného manažmentu na Slovensku? Organizácia robí za mňa a konkurencia je môj nepriateľ

Zmeny na dynamickom trhu turizmu v posledných rokoch priniesli aj fakt, že konkurenčnou jednotkou už dávno nie je samotný hotel, penzión alebo aquapark, ale práve väčší celok – tzv. cieľové miesto pre návštevníka, inak tiež turistická destinácia.

Význam cestovného ruchu je na Slovensku dlhodobo podceňovaný. Málokto vníma turizmus ako priemyselné odvetvie generujúce výrazný zdroj príjmov predovšetkým v priemyselne zaostalejších, ale prírodne a kultúrne bohatých regiónoch/lokalitách. Slovensko za svojou konkurenciou dnes zaostáva hlavne v systémových riešeniach (podporujúcich napríklad podnikanie v odvetví, budovanie riadiacich organizácií CR v destináciách, inovácie, riadenie a certifikáciu kvality či budovanie značky), v spolupráci subjektov, profesionalite a kvalite služieb, návštevníckom servise ako systéme starostlivosti o zákazníka, v inováciách a vzdelávaní. Málo sa v rozvoji produktu či marketingu destinácií berú do úvahy súčasné trendy cestovného ruchu.

Medzi odborníkmi existuje zhoda, že destinačný manažment – riadenie destinácie, je v medzinárodnom meradle jediným spôsobom, ako sa presadiť a byť dlhodobo konkurencieschopný. Región s turistickým potenciálom sa stáva destináciou, keď sa stane strategicky manažovateľnou jednotkou; sociálnym systémom, ktorý sa vedome, cielene a plánovite rozvíja, aby vhodnými stratégiami a partnerstvami zhodnotil svoj potenciál. Destinačný manažment spúšťa procesy, ktoré vedú k novým hospodárskym zoskupeniam s vlastnou dynamikou av území a multiplikačným efektom v hospodárstve územia.

V skutočnosti destinačný manažment spočíva najmä a najviac v koordinácii existujúcich individuálnych aj spoločných rozvojových alebo marketingových aktivít v destinácii, reflektovaní na existujúce príležitosti a v aktívnom iniciovaní vzniku nových príležitostí pre vylepšenie alebo udržanie konkurenčnej výhody destinácie. Pre zabezpečenie takejto koorinácie vznikajú oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, klastre a iné zoskupenia, ktorých hlavnou náplňou býva rozvoj cestovného ruchu v území (rozširovanie spoločnej infraštruktúry, spoločný marketing a komunikácia, návrhy balíčkov a produktov pre jednotlivé segmenty cestovného ruchu, zľavové karty, regionálne značky kvality, propagačné predmety a podobne). Tieto organizácie však nedokážu zabezpečiť to, za čo je zodpovedný každý podnikateľský subjekt sám, a tým je zážitok a celková spokojnosť návštevníka. Spokojnosť návštevníka s ponúkanou službou si musí zaslúžiť každý sám a „na vlastné triko.“

Podstatou a determinujúcou črtou destinačného manažmentu je koordinácia aktivít viacerých rôznorodých subjektov pôsobiach v oblasti cestovného ruchu v určitom teritóriu. Významným rozdielom v porovnaní s podnikovým manažmentom spočíva najmä v možnosti (v mnohých prípadoch dokonca v nevyhnutnosti) spolupráce v rámci destinácie vzájomne si konkurujúcich subjektov.

Zahraničné regióny využívajú už roky destinačný manažment na uplatňovanie destinačného marketingu. Na Slovensku je tento pojem (a hlavne jeho uplatňovanie) častokrát stále neznámy. V posledných rokoch sa situácia mení k lepšiemu, opodstatnenosť organizácií rozvoja cestovného ruchu je oprávnená a detailne merateľná, no napriek tomu pretrváva nedôverčivý až negatívny pohľad na túto problematiku v regiónoch.